Vznik Dobrovoľného hasičského spolku v Nitre
V polovici 19.storočia sa ukázala potreba reorganizovať aj požiarnu ochranu mesta. Kominársky tovariš Jozef Ronchetti, ktorý si v zahraničí získal kvalifikáciu hasičského dôstojníka, sa usadil v Nitre a v roku 1866 sa podujal na túto úlohu. Mesto mu povolilo založiť Dobrovoľný hasičský spolok s podmienkou, že záujemcov o členstvo v spolku najprv vycvičí. Na jar r. 1869 bol založený prípravný výbor pod predsedníctvom Alojza Endrödyho, mestského poručníka. Tento výbor prichystal stanovy, dal ich na schválenie. Mestské zastupiteľstvo v Nitre ich schválilo 25. augusta 1869 pod číslom 222 a schvaľovaciu doložku podpísal hlavný mestský notár Ernest Richter, a tak vznikol v Nitre 25. augusta 1869 Dobrovoľný hasičský spolok. Po ich schválení prihlásilo sa 64 Nitranov za členov Dobrovoľného hasičského spolku; jeho veliteľom sa stal Jozef Rochetti.
Zbor začal svoju činnosť a 6. decembra 1869 sa obyvateľom prvý raz ukázali nitrianski hasiči v uniforme a v parádnom pochode po meste. Cieľom Dobrovoľného hasičského zboru v Nitre bola ochrana života, zdravia a majetku občanov pred požiarmi a živelnými pohromami. Zbor sa organizoval na základe dobrovoľnosti. Okrem aktívnych členov mal čestných , zakladajúcich a podporujúcich členov. Magistrát mesta ho spočiatku slabo podporoval, až koncom roku 1870 odsúhlasil ročnú podporu 200 zlatých.
Významným medzníkom v živote nitrianskeho hasičského zboru bolo založenie Uhorského krajinského zväzu roku 1870 v Šoproni, kde bola zastúpená aj Nitra dňa 27. septembra 1874 dostal zbor zástavu. Do roku 1881 nemal hasičský zbor vlastné skladisko, preto strážnicu a skladisko umiestnili do novopostaveného mestského domu. V tom roku pribudla do výzbroje dvojkolesová berlova striekačka. O dva roky neskôr pribudla ďalšia berlova striekačka, keď sa hasičský zbor Pároviec spojil s mestským zborom. Mesto sa každým rokom rozrastalo, stavali sa väčšie poschodové domy a hasičský zbor stále nemal vyhovujúce skladisko, cvičnú vežu. Striedali sa v stálej pozorovacej službe, ktorá z veže hradnej katedrály strážila mesto, aby včas spozorovala a ohlásila požiar.
Fungovanie spolku
V roku 1885 si hasiči založili dychovú hudbu s dirigentom E.Artmannom. Členovia orchestra pochádzali z pracujúcich a na nácvik im zostávalo po práci málo času. Keď sa k tomu pridružili i finančné ťažkosti, hudba po šiestich rokoch zanikla. Ba i spolok pre malú finančnú podporu od mesta pohrozil svojim rozpustením. Zlepšenie nastalo po veľkom ohni v lete 1888, keď len obetavosť hasičov zabránila, aby pri požiari veľmi horľavého skladu peria a susedných domov nezhoreli celé Párovce. V dôsledku tohto požiaru sa sprísnili protipožiarne opatrenia v meste, zaviedli sa nočné pohotovostné záprahy koní so zásobou vody pre striekačky a zosilnili sa nočné hliadky na 3-5 mužov.
Pre neustále finančné problémy zbor koncom roku 1895 rozpustili a jeho výzbroj dali mestu. Našťastie, keď v roku 1896 vypukol požiar v Engelovom paláci v strede mesta, ktorý ohrozil aj vedľajšiu budovu, v ktorej bola uložená pozemnoknižná evidencia súdnej stolice. Na poplachový signál zabudli hasiči, že sa pred pár dňami vzdali služby, pribehli k požiaru a oheň úspešne uhasili. To presvedčilo vedenie mesta o potrebnosti hasičského spolku a zvýšilo mu ročnú čiastku 1050 zlatých. Ocenenie kvalít nitrianskych hasičov bolo aj ich poverenie protipožiarnou službou na vojenských manévroch v Šaštíne v roku 1902 za prítomnosti panovníka Františka Jozefa I.
Namáhavá a náročná služba na tomto cvičení tak vyčerpala veliteľa Jozefa Ronchettiho, že požiadal, aby mu pridelili na pomoc ako zástupcu jeho syna Oskara. Tak sa novým veliteľom zboru stal Oskar Ronchetti, ktorý mal bohaté skúsenosti, lebo sa zúčastnil a absolvoval tri hasičské dôstojnícke skúšky v cudzine. Usilovnou prácou sa mu podarilo hasičský zbor zreorganizovať a zveľadiť jeho výzbroj, ale to všetko nestačilo na odstránenie nedostatkov. V roku 1908 došlo k novej kríze vzťahov a hasiči zasa vrátili mestu výzbroj. Spor sa však urovnal, ba dokonca sa obnovila aj spolková hasičská dychovka. V roku 1910 vypracoval O.Ronchetti smernice župného protipožiarneho štatútu, ktorý v roku 1912 zaviedli do užívania. Medzitým, v roku 1911, sa v meste zriadila aj platená požiarna služba pri telefóne a nočnú pohotovosť zosilnili na 6 mužov.
V roku 1913 sa hasiči konečne dočkali postavenia vlastnej strážnice, skladiska a cvičnej steny na lezenie pri mestskom cintoríne. Činnosť zboru sa dobre rozbehla, zriadili telovýchovný odbor, ktorý usporadúval futbalové zápasy, ľahkoatletické preteky a dokonca aj krajinské plavecké preteky. Inventár zboru sa rozšíril o tri menšie a jednu väčšiu motorovú striekačku na konský poťah, ako aj o Mullerov dýchací prístroj a záchrannú plachtu. Pretože v meste bolo málo studní s väčším objemom vody, začali prípravné práce pre vybudovanie vodovodu, ale prvá svetová vojna zmarila tento sľubný a potenciálny rozvoj. Mnoho členov zboru rukovalo na vojnu ,a preto nebolo v Nitre dosť dobrovoľných hasičov, preto povolali do hasičskej služby aj vojakov z miestnej vojenskej posádky.
Veľkolepé oslavy 70. výročia založenia hasičského zboru sa konali 20. augusta 1939. Osláv sa zúčastnilo 850 hasičov. Vrcholným bodom programu bolo odovzdanie 10 dvojkolesových motorových striekačiek miestnym hasičským zborom v nitrianskom okrese, o čo sa zaslúžil vtedajší veliteľ František Mojto. Po slávnosti bolo verejné cvičenie, pri ktorom vystúpil aj ženský oddiel z Taráňa (dnes Štefanovičová). V období druhej svetovej vojny hasičský zbor zaznamenal úpadok, pretože mnohí z hasičov museli nastúpiť na vojenskú službu. Až po oslobodení sa hasičom dostalo náležitého ocenenia a uznania výstavbou novej zbrojnice. V meste sa organizoval hasičský zbor z povolania s počtom 23 členov, ktorí okrem požiarnej ochrany vykonávali aj sanitnú službu dvomi autami.
V roku 1950 sa upravila organizačná štruktúra hasičstva a aj náplň jej činnosti. Sanitné vozidlá spolu s vodičmi prevzalo zdravotníctvo. Súčasne sa zväčšil aj autopark o jednu autocisternu na 1500 l a 500 l peny. V roku 1953 vznikol v Nitre Krajský verejný požiarny útvar so 45 príslušníkmi. V tom roku došlo aj k zmene mena organizácie na Československý zväz požiarnej ochrany a jeho členom sa začalo hovoriť „požiarnik“.
Osobnosti ktoré stáli pri zrode DHZ
Jozef Ronchetti
Bol zakladateľom prvého hasičského zboru v Nitre. Rodina pochádzala, súdiac podľa mena, z Talianska . Narodil sa v Hlohovci v roku 1831. Za kominárskeho učňa šiel ku Gašparovi Toscanovi a ako tovariš pochodil takmer celú Európu. Ako kominár vedel najlepšie, aké škody môže spôsobiť oheň. V Berlíne vstúpil do zboru požiarnikov, no čoskoro sa vrátil domov na rodné Slovensko a zložil dôstojnícku skúšku u grófa Edmunda Széchenyho, neskôr hlavného hasičského veliteľa Carihradu. Nielenže založil prvý hasičský spolok v Nitre, ale postaral sa aj o jeho zveľadenie a zavedenie disciplíny. Založil aj telocvičný spolok so šermiarskym zameraním. Týmto spôsobom sa mu podarilo vzbudiť záujem o telocvik a cvičenie ako také.
V roku 1874 bola slávnostná vysviacka zástavy hasičského zboru na Sihoti. Zástavu prevzal nasledovnou rečou: „Bratia Tento krásny symbol, ktorý dostáva náš zbor na znak znamenia a vďaky od šľachetných vlasteneckých paní nášho mesta, je nám práve taký milý a drahý ako zástava, pod ktorou tiahnu do boja vojaci, hotoví za ňu položiť na bojisku i životy a brániť ju do poslednej kvapky krvi. Naša úloha je nie malá. I my máme dočinenia s mocným nepriateľom, ktorý v svojej zúrivosti ničí za niekoľko okamihov diela ľudskej práce niekoľkých storočí. Skôr, ako by sme mužným slovom a podaním ruky sľúbili vernosť našej zástave, viďme najprv čo znamená byť dobrovoľným hasičom. Hasič je človekom, ktorý je hnaný láskou k blížnému a s neoceniteľným vedomím povinnosti ponáhľa sa na pomoc svojmu spolublížnému, stiesnenému a ohrozovanému dravým živlom, aby, nakoľko je to ľudským silám možné, bránil jeho ohrozený život a majetok a vytrhol ho z mora ničiacich plameňov… Preto ja prvý sľubujem pred Bohom, pred Vami bratia a pred Vami, veľavážení spoluobčania na túto posvätenú zástavu, že všetky povinnosti, ktoré mi uloží hasičská služba, budem plniť s radosťou, verne a svedomite. “ Jozef Ronchetti zomrel 8. októbra 1904. Na pohrebe sa rozlúčil so zaslúženým hasičom aj mešťanosta Nitry dr. Alexander Rudnay.
Oskar Ronchetti
Bol synom J. Rochettiho. Po smrti svojho otca sa stal veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru v Nitre. Narodil sa v Nitre 6. júna 1874. Už ako mládenec pomáhal svojmu otcovi pri hasení a dokonca pri jednom požiari utrpel popáleniny. Dôstojnícku skúšku požiarnikov absolvoval v Budapešti v roku 1897. O rok nato už účinkoval v Trenčíne ako hasičský učiteľ a inštruktor. V Nitre začal pôsobiť v zbore od roku 1899. Mal pokrokové zmýšľanie, staral sa nielen o výcvik hasičstva, ale venoval sa aj športu. V roku 1912 práve on založil v rámci hasičského zboru futbalový oddiel (Bol to druhý futbalový klub pod Zoborom). Zomrel v roku 1931 a pochovaný je na nitrianskom cintoríne v rodinnej hrobke.
Ján Jeney
Za veliteľa zboru bol zvolený v roku 1922. Narodil sa v roku 1875. Do zboru vstúpil najprv ako cievar, neskôr bol veliteľ čaty, potom vedúcim výcviku. Bol človekom tichým, pracovitým a kľudným, zamestnaním kominár. Sám disciplinovaný, vedomý si povinností, bol dobrým vzorom mužstvu. Nikdy nemal prehnaných cieľov, zverené úlohy plnil svedomite.
Karol Cobori
V roku 1924 bol zvolený za predsedu spolku. Okrem toho zastával aj post starostu mesta Nitry. Bol dobrým odborníkom a ako starosta žiadal od zboru potrebnú disciplínu. Hasičskú prácu poznal z vlastnej praxe. Za jeho starostovania bol vybudovaný ústredný vodovod mesta Nitry, ktorý mal veľký vplyv na hasenie požiarov, Vodovodná nádrž bola vybudovaná na Borine a jej veľkosť zabezpečovala možnosť hasenia požiarov v celom meste z hydrantov vodovodnej siete. Zrealizoval tak to, čo plánovalo mesto už pred prvou svetovou vojnou. Karol Cobori bol okrem iného i milovníkom hudby. Zreorganizoval medzičasom zaniknutú hasičskú hudbu, zadovážil členom rovnošaty, nové nástroje a zabezpečil stály výcvik a odborné vedenie.
