Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany
Civilná ochrana
- Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.
- Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu vymedzenom v zákone chrániť životy, zdravie, majetok a vytvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas mimoriadnej situácie a na ten účel spolupracovať s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci.
Základné pojmy
- na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie trvania následkov mimoriadnej udalosti v určitej oblasti, pokiaľ v nej pôsobia nebezpečné škodliviny alebo ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie, majetok a životné prostredie.
- pokiaľ sa v tomto zákone používa pojem „mimoriadna udalosť“, rozumie sa tým stav zapríčinený živelnou pohromou, technologickou haváriou alebo katastrofou, pričom
živelná pohroma je udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné škodliviny alebo pôsobia ničivé faktory majúce negatívny vplyv na život, zdravie a majetok, - technologická havária je porucha prevádzkového procesu spojená najmä s únikom alebo pôsobením nebezpečných škodlivín a s tým spojených ničivých faktorov v jej okolí,
- katastrofa je udalosť, ktorá má za následok pôsobenie nebezpečných škodlivín alebo ničivých faktorov v rozsahu väčšom ako pri technologickej havárii.
- za nebezpečné škodliviny sa považujú prírodné, biologické, chemické a rádioaktívne látky, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie a majetok.
- ohrozením sa rozumie obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.
- stavom núdze sa rozumie obdobie, počas ktorého sa prejavuje výrazný nedostatok základných životných potrieb v dôsledku pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
- lokalizačné práce sú činnosti, ktorých cieľom je zamedziť šírenie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
- likvidačné práce sú činnosti, ktorých cieľom je optimálne odstrániť následky mimoriadnej udalosti.
- núdzovým ubytovaním sa zabezpečuje dočasné bývanie osôb postihnutých následkami mimoriadnej udalosti.
- núdzovým zásobovaním sa zabezpečuje dočasné minimálne stravovanie, minimálne dávky pitnej vody a poskytovanie základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávky elektrickej energie, zabezpečenie tepla a základného zdravotníckeho zabezpečenia.
- ukrytím sa rozumie ochrana osôb a kultúrnych hodnôt v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych udalostí.
- evakuáciou sa rozumie odsun ohrozených osôb, domácich zvierat, prípadne vecí z určitého územia.
- protiradiačné a protichemické opatrenia sú opatrenia určené na zníženie, prípadne eliminovanie následkov pôsobenia nebezpečných škodlivín.
- informačný systém civilnej ochrany tvorí hlásna a informačná služba civilnej ochrany, pričom Čiastka 11 Zbierka zákonov č. 42/1994 Strana 247 www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o. © IURA EDITION, spol. s r. o.
- hlásna služba zabezpečuje včasné varovanie a vyrozumenie osôb o vzniknutej mimoriadnej udalosti alebo o možnosti jej vzniku prostredníctvom dohovorených signálov s využitím varovacej a vyrozumievacej siete a komunikačných prostriedkov
- informačná služba zabezpečuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie informácií.
* sebaochranou sa rozumie pomoc vlastnými silami a prostriedkami, ktorá sa zameriava na ochranu vlastnej osoby a jej najbližšieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo zamedzeniu pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
* zariadenia civilnej ochrany sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti a technologické súčasti, ako aj iné technické stavebné alebo nestavebné zariadenia, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany.
* kategorizáciou územia sa rozumie začlenenie územných obvodov do skupín charakterizovaných porovnateľným ohrozením možnými mimoriadnymi udalosťami. Je určujúcou na diferencovanie rozsahu plánovaných opatrení civilnej ochrany.
Ochranné stavby
1. Na účely tohto zákona sa za ochranné stavby považujú
a) ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov,
b) chránené pracoviská, ktoré slúžia civilnej ochrane za brannej pohotovosti štátu.
2. Ak je ochranná stavba podľa všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a kolaudačného rozhodnutia určená na civilnú ochranu, je vlastník alebo nájomca povinný zachovávať jej pôvodné účelové určenie1). V sporných prípadoch rozhoduje príslušný stavebný úrad2).
2. Pri spracúvaní územného plánu a územného projektu zóny ich obstarávatelia v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) určia rozsah povinnej výstavby zariadení civilnej ochrany.
4. Zariadenia civilnej ochrany sa budujú ako dvojúčelové.
Financovanie civilnej ochrany
1. Civilná ochrana sa financuje zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.3) Pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu spravuje ministerstvo vnútra.
2. Na financovaní civilnej ochrany sa v rozsahu ustanovenom v tomto zákone podieľajú aj obce a právnické osoby a fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť (ďalej len „podnikateľ“).4)
3. Ministerstvo financií Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o financovaní civilnej ochrany z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Úlohy, riadenie a organizácia civilnej ochrany
Úlohy a zodpovednosť
1.Systém civilnej ochrany (§ 2) zahŕňa plnenie najmä týchto úloh:
a) organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,
b) organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,
c) poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania.
d) zabezpečovanie ukrytia a evakuácie,
e) vykonávanie protiradiačných a protichemických opatrení,
f) organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy síl a prostriedkov civilnej ochrany a prípravu občanov na sebaochranu a vzájomnú pomoc,
g) posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,
h) zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane.
2. Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú na splnenie úloh uvedených v odseku 1 vrátane plánovania, organizovania a kontroly.
3. Úlohy uvedené v odseku 1 písm. a) až f) plní civilná ochrana aj počas vyhlásenia brannej pohotovosti štátu.
4. Rozsah úloh uvedených v odseku 1 vyplýva z kategorizácie územia Slovenskej republiky, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.
Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v § 3 ods. 2, ak rozsah zasiahnutého územia presiahne pôsobnosť subjektov uvedených v § 7 písm. c) a d). Vyhlasovanie brannej pohotovosti štátu a mimoriadnych situácií za brannej pohotovosti štátu a vojny upravuje osobitný predpis. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje spustením elektrických poplachových sirén signálom „VŠEOBECNÁ VÝSTRAHA“ – 2 minútový neprerušovaný, viackrát opakovaný tón. Následne potom sa ihneď prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov vyrozumie obyvateľstvo o vzniku mimoriadnej situácie.
Pri plnení úloh civilnej ochrany spolupracuje ministerstvo vnútra so štátnymi orgánmi, s obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami a verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním,14) ktoré v rámci svojej pôsobnosti sú činné v prípadoch mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie pri záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach; pritom však nesmie byť dotknuté plnenie ich úloh ustanovených osobitnými predpismi.15) Na ten účel spolupracujú s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci.
Povinnosti a oprávnenia iných účastníkov civilnej obrany
Povinnosti právnických osôb a fyzických osôb
1. Podnikatelia, ktorí svojou podnikateľskou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok svojich zamestnancov alebo iných osôb, sú povinní
a) pripravovať a zabezpečovať ochranu svojich zamestnancov a osôb, ktoré môžu ohroziť,
b) poskytovať okresným úradom, obvodným úradom a obciam, na ktorých území pôsobia, informácie o možnom nebezpečenstve, jeho rozsahu, spôsobe ochrany a likvidácii následkov a tieto pravidelne aktualizovať,
c) spolupracovať s okresnými úradmi, obvodnými úradmi a obcami pri riešení ochrany obyvateľov, ktorých svojou činnosťou môžu ohroziť,
d) varovať svojich zamestnancov a osoby, ktoré bezprostredne ohrozujú, a obce o nebezpečenstve alebo mimoriadnej udalosti,
e) zriaďovať a udržiavať ochranné stavby pre svojich zamestnancov a prostriedky varovania,
f) zabezpečovať na vlastné náklady špeciálne prostriedky individuálnej ochrany pre osoby, ktoré svojou činnosťou ohrozujú,
g) skladovať, ošetrovať a zabezpečovať výdaj materiálu civilnej ochrany a ostatných prostriedkov individuálnej ochrany pre svojich zamestnancov a osoby, ktoré bezprostredne ohrozujú,
h) pri prípravách na civilnú ochranu a pri mimoriadnych udalostiach poskytnúť orgánom štátnej správy alebo obciam vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú.
2. Podnikatelia vytvárajú vo svojej pôsobnosti jednotky a zariadenia civilnej ochrany podľa rozhodnutia okresného úradu, vyhlasujú ohrozenie a režim života, spracúvajú plán ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti a neodkladne o tom informujú obec, na ktorej území pôsobia, a okresný úrad a obvodný úrad.
3. Podnikatelia, ktorí sú prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov, sú povinní podieľať sa na spracúvaní plánov dopravného zabezpečenia evakuácie a počas mimoriadnej situácie na základe rozhodnutia okresného úradu alebo obce vyčleniť dopravné prostriedky pre potreby civilnej ochrany.
4. Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú rozhlasové a televízne vysielanie, sú povinné na požiadanie okresného úradu, obvodného úradu a obce bezplatne poskytnúť nevyhnutný čas na odvysielanie informácií civilnej ochrany.
5. Prevádzkovateľ vodohospodárskeho diela je povinný na vlastné náklady zabezpečiť výstavbu systému varovania a vyrozumenia na vodohospodárskom diele a v súčinnosti s ministerstvom vnútra zabezpečiť vyhlásenie signálu v sieti varovania a vyrozumievania civilnej ochrany. 6. Podnikatelia, ktorí vyrábajú a skladujú nebezpečné škodliviny, sú povinní na vlastné náklady zabezpečiť systém varovania a vyrozumievania civilnej ochrany.
7. Ostatné právnické osoby a fyzické osoby plnia obdobné úlohy ustanovené v odseku 1 podľa rozhodnutia okresného úradu.
8. Právnické osoby a fyzické osoby uhrádzajú náklady spojené s uskladnením materiálu civilnej ochrany vrátane špeciálnych prostriedkov individuálnej ochrany, s prípravou na civilnú ochranu, zriadenie a prevádzku prostriedkov varovania a vyrozumievania a náklady spojené so zriadením a udržiavaním ochranných stavieb pre svojich zamestnancov.
Oprávnenia fyzických osôb
1. Fyzická osoba má právo na včasné varovanie pred hroziacim nebezpečenstvom, na zabezpečenie prostriedkami individuálnej ochrany, na evakuáciu a ukrytie a na informácie o spôsobe ochrany, na bezprostrednú pomoc pri ohrození života, zdravia a majetku.
2. Fyzické osoby majú právo na vytvorenie podmienok na zabezpečenie prípravy na civilnú ochranu, ktorej cieľom je umožniť získanie nevyhnutných vedomostí a zručností v sebaochrane a pomoci iným v núdzi.
Príprava na civilnú ochranu
1. Príprava na civilnú ochranu sa vykonáva bezplatne a zahŕňa
a) prípravu jednotiek civilnej ochrany,
b) prípravu občanov na sebaochranu a vzájomnú pomoc,
c) poskytovanie prvej pomoci,
d) opatrenia civilnej ochrany v prípade mimoriadnej udalosti.
2. Prípravu na civilnú ochranu vykonávajú okrem okresných úradov, obvodných úradov a obcí aj združenia humanitného zamerania.
Vstup na nehnuteľnosti
1. Pre prípady vzniku mimoriadnej udalosti, ak je to na zistenie a odstránenie jej následkov nevyhnutné, vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť alebo umiestniť na nej technologické zariadenie civilnej ochrany.
2. Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Osobné úkony
1. Fyzické osoby sú povinné zúčastniť sa na plnení úloh civilnej ochrany osobnými úkonmi.
2. Osobnými úkonmi v civilnej ochrane sú povinné všetky fyzické osoby, ktoré nie sú podľa § 24 od nich oslobodené.
3. Osobnými úkonmi podľa tohto zákona sa rozumie každá fyzická i duševná činnosť, ktorá sa vyžaduje v záujme ochrany života, zdravia a majetku v čase mimoriadnej udalosti.
4. Vo vykonávaní osobných úkonov sa nemožno dať zastupovať.
5. Osoby, ktoré boli pribrané na osobné úkony na základe dobrovoľnosti, majú rovnaké práva a povinnosti ako osoby, ktoré boli na osobné úkony povolané podľa ustanovení tohto zákona.
6. Ženy sa budú povolávať podľa možnosti len na také osobné úkony, na ktoré sú svojím obvyklým zamestnaním spôsobilé, pričom sa bude prihliadať na to, aby ich povolanie na osobné úkony nebolo na ujmu plnenia iných závažných úloh.
Od osobných úkonov sú oslobodené
a) osoby telesne alebo duševne nespôsobilé,
b) osoby mladšie ako 18 rokov a staršie ako 60 rokov,
c) osoby vykonávajúce vojenskú činnú službu alebo osobitnú službu podľa osobitných zákonov,
d) tehotné ženy a ženy, ktoré sa starajú o maloleté deti,
e) osoby požívajúce exteritorialitu podľa medzinárodného práva a osoby patriace k cudzím diplomatickým misiám, k cudzím konzulárnym úradom, k orgánom cudzích štátov alebo k medzinárodným orgánom s podmienkou, že tieto úrady alebo orgány pôsobia na území Slovenskej republiky so súhlasom príslušných orgánov a nejde o občanov Slovenskej republiky,
f) ostatní cudzinci v rozsahu, ktorý vyplýva z medzinárodných zmlúv alebo z medzinárodného práva.
Náhrada škody
Odškodňovanie úrazov
1. Ak došlo u fyzickej osoby k poškodeniu na zdraví alebo k jej smrti (ďalej len „poškodený“)
a) pri plnení úloh civilnej ochrany,
b) v súvislosti s pomocou, ktorú poskytovala pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti,
c) pri príprave na civilnú ochranu, uhradí tým vzniknutú škodu štát obdobne podľa predpisov o zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania,30) pokiaľ jej nevznikol nárok na náhradu tejto škody už z pracovnoprávneho vzťahu.
2. Náhradu škody podľa odseku 1 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo vnútra.
Jednorazové mimoriadne odškodnenie
1. Vláda ustanoví nariadením, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu
a) patrí poškodenému a pozostalým po poškodenom okrem nárokov podľa pracovnoprávnych predpisov aj jednorazové mimoriadne odškodnenie,
b) sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych predpisov pozostalým po poškodenom a kedy možno takéto odškodnenie priznať osobám, ktoré boli na poškodeného odkázané výživou, a rodičom poškodeného.
2. Jednorazové mimoriadne odškodnenie poskytuje ministerstvo vnútra.
Náhrada vecnej škody
1. Škoda, ktorú spôsobila fyzická osoba pri plnení úloh civilnej ochrany alebo v priamej súvislosti s ním, sa posudzuje ako škoda spôsobená pri plnení pracovných úloh. Fyzická osoba nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z rizika spojeného so zabezpečením civilnej ochrany.
2. Fyzická osoba má nárok na náhradu vecnej škody, ktorá jej vznikla pri pomoci poskytnutej v súvislosti s plnením úloh civilnej ochrany.
3. Náhradu škody poskytuje okresný úrad, v ktorého územnom obvode ku škode došlo; náhrada škody podľa odseku 2 sa neposkytne, ak ku spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania poškodeného.
4. Ak vznikla fyzickej osobe vecná škoda v súvislosti s pomocou poskytnutou v záujme právnickej osoby, má orgán štátnej správy právo na náhradu toho, čo fyzickej osobe poskytol.
Ocenenie mimoriadnej odvahy
Na ocenenie mimoriadnej odvahy a obetavosti pri záchrane života a zdravia, ako aj majetku pri mimoriadnych situáciách môže minister vnútra udeliť vecný alebo peňažný dar.
Preukazovanie príslušnosti k civilnej ochrane
1. Osoby vykonávajúce svoju právomoc v zmysle tohto zákona preukazujú príslušnosť k civilnej ochrane preukazom. 2. Na označenie personálu a účastníkov civilnej ochrany, budov a materiálu civilnej ochrany sa používajú medzinárodné rozoznávacie znaky a preukazy totožnosti potvrdzujúce ich štatút podľa medzinárodného dohovoru. Za ich používanie zodpovedajú príslušné subjekty. 3. Preukazy totožnosti sa vydávajú zdravotníckemu a duchovnému personálu a osobitne ostatnému personálu civilnej ochrany.
4. Na ochranu účastníkov civilnej ochrany, budov, materiálu, úkrytov pre obyvateľstvo sa používa medzinárodný rozoznávací znak civilnej ochrany – modrý rovnoramenný trojuholník na oranžovom pozadí.
* na označenie stavieb a zariadení obsahujúcich nebezpečné sily (ako napr. priehrady, jadrové energetické zariadenia) sa používajú skupiny troch jasných oranžových kruhov rovnakej veľkosti položených na rovnakej osi, pričom vzdialenosť medzi každým kruhom je jeden polomer tohto kruhu. 12) Znak sa umiestňuje na rovnom povrchu tak, aby bol viditeľný zo všetkých smerov a na takú vzdialenosť, ako to bude možné.
* Pri zdravotníckej činnosti civilnej ochrany sa používajú medzinárodné rozoznávacie svetelné a rádiové signály, prostriedky elektronickej identifikácie, medzinárodné kódy a iné prostriedky.
