Preskočiť na obsah

Najznámejšie ekologické katastrofy časť 2

    Nešťastie v tuneli pod Mont Blancom

    Jedenásť a pol kilometra dlhý cestný tunel pod najvyššou európskou horou Mont Blanc spájajúci francúzske mesto Chamonix a talianske mesto Aosta dlho považovali za najbezpečnejší priechod Álp. Umožnil celoročnú prevádzku vozidiel cez horský masív. Prvé autá ním prešli v júni 1965. Komunikáciou, na ktorej boli zriadené každých sto metrov telefóny, každých tristo metrov odstavné miesto a každých šesťsto metrov núdzové priestory s čerstvým vzduchom, denne prešlo cez 4000 áut.

    Po štvrťstoročí prevádzky mal tunel na svojom konte iba 87 nehôd a dvoch mŕtvych. Potom však prišiel však osudný 24. marec 1999 a všetko bolo inak.

    Stavba označovaná za symbol Európy bez hraničných bariér pred piatimi rokmi vydesila svet ničivým požiarom s tragickými následkami.

    Asi v polovici tunela začal krátko pred jedenástou horieť belgický kamión značky Volvo, ktorý viezol 12 ton múky a osem ton margarínu. Vodič, ktorý išiel z Francúzska, zabrzdil a rýchlo opustil ťažké vozidlo. Zastavili sa aj ďalšie nákladné i osobné automobily. Ťah vzduchu v tuneli spôsobil, že sa oheň preniesol na ďalšie vozidlá.

    Požiar zasiahol dve záchranné vozidlá, 24 nákladných a deväť osobných áut a motocykel. Natlačiť tony kovu a paliva s vysokou výhrevnosťou do veľkej kamennej trúby nie je v princípe nič iné než vysoká pec. Presne to sa nanešťastie stalo pod Mont Blancom.

    Medzi prepravovanými produktmi boli prevažne pneumatiky, papier, živica a suroviny pre kozmetický a chemický priemysel. Teplota v ústí tunela vyletela na 300 stupňov Celzia a v ohnisku takmer na tisíc stupňov, čo znemožnilo akýkoľvek zásah. Ľudia v tuneli zostali uväznení a nemali kade utiecť. Záchranári boli bezmocní, pretože žiadne zariadenie na svete neumožňuje vstúpiť do zapálenej vysokej pece. Až po štyroch dňoch sa francúzskym požiarnikom podarilo tunel schladiť. Potom nastala pochmúrna identifikácia štyroch desiatok obetí (uvádza sa 39 i 41 ľudí), v mnohých prípadoch spálených na uhoľ. Podľa francúzskej tlače sa na identifikáciu niektorých obetí musela použiť analýza DNA alebo zubov.

    Vzápätí vypukla diskusia o bezpečnostných opatreniach v pomerne úzkom tuneli (šírka 8,6 metra) a príčinách silnej ničivosti požiaru. Konečná francúzsko-talianska správa z júla 1999 kritizovala nedostatočnú koordináciu francúzskej a talianskej strany. Osudnou chybou údajne bolo, že ventilačný systém na talianskej strane tunela pod Mont Blancom bol nastavený tak, aby hnal vzduch do vnútra, a nie na odsávanie, čo pomohlo rozdúchať vražedný požiar.

    Za ďalšiu nepriaznivú okolnosť sa považuje skutočnosť, že červená na všetkých semaforoch v tuneli naskočila až za deväť minút po vzniku požiaru, takže po celý ten čas vodiči, ktorí už boli v tuneli, stále smerovali k miestu nešťastia.

    V júni 2001 francúzsku spoločnosť ATMB spravujúcu tunel obvinili z neúmyselného zabitia, keď oficiálne priznala, že v čase tragédie zaostávala s investíciami do skvalitnenia bezpečnosti tunela. Súbežne s rekonštrukčnými prácami sa rozhoreli spory medzi ministerstvami, miestnymi obyvateľmi a skupinami ochrancov prírody, či by po opätovnom otvorení tunela ním mali naďalej prechádzať aj nákladné automobily.

    Tri roky po požiari bol tunel znovu otvorený pre dopravu. Najprv pre osobnú a potom napriek protestom obyvateľov a ekologických aktivistov aj pre nákladné autá.

    Jeho rekonštrukcia a modernizácia stála 350 miliónov eur . Tie boli investované do výstavby únikových východov a do vylepšenia evakuačného, poplašného a signalizačného systému.

    Súdne zdroje vo francúzskom Grenobli vlani na jeseň oznámili, že v súvislosti s požiarom bolo z neúmyselného zabitia obvinených 14 fyzických i právnických osôb. Je medzi nimi i belgický vodič kamiónu, ktorý v tuneli začal horieť, francúzske a talianske firmy, ktoré tunel prevádzkujú, i automobilka Volvo, pretože požiare údajne postihli i niektoré ďalšie kamióny toho isté typu.

    Tragická udalosť z marca 1999 nebola v posledných rokoch jediným prípadom, keď sa tunel premenil na smrtonosnú pascu. V novembri 2000 zahynulo pri požiari pozemnej lanovej dráhy v rakúskom lyžiarskom stredisku Kaprun celkom 155 ľudí, v októbri 2001 v Gotthardskom tuneli vo Švajčiarsku zomrelo po zrážke dvoch kamiónov a následnom požiari 11 ľudí.

    ZDROJ: www.sme.sk

    Verified by MonsterInsights