- Ekologické havárie vznikajúce únikom nebezpečných látok v plynnom skupenstve do atmosféry (troposféry) v koncentráciách, ktoré prevyšujú hygienické normy, sa vyskytujú relatívne často. Únik tohoto typu môže nastať v dôsledku technologickej havárie vo výrobných zariadeniach, pri preprave stlačených a skvapalnených plynov, ľahko sa vyparujúcich kvapalín, pri používaní ako aj pri skladovaní týchto látok. Tento typ havárie môže ohroziť obyvateľstvo inhalačnou formou hlavne v okolí havárie ale v závislosti od fyzikálnych, chemických a toxikologických vlastností uniknutej látky ako aj na meteorologických podmienkach a terénnom reliéfe, môžu byť postihnutí obyvatelia i vo vzdialenejších oblastiach. Ako charakteristické látky možno menovať amoniak, oxidy uhlíka, oxidy dusíka, formaldehyd a ďalšie. Príkladom havárie tohoto typu je havária vo VSŽ Košice v roku 1995, kedy došlo pri technologickej havárii k úniku vysokopecných plynov (CO, NOx), ktoré pri inverznom zvrstvení prízemnej časti atmosféry zasiahli viacero osôb, z ktorých 5 zomrelo.
- Pri haváriách s únikom plynných látok (exhalátov), niektoré plyny ochotne reagujú so vzdušnou vlhkosťou, čo spôsobuje nadmernú kyslosť atmosféry a za vhodných meteorologických podmienok môžu vzniknúť i kyslé dažde. Príkladom takýchto reakcií sú reakcie oxidov síry so vzdušnou vlhkosťou za vzniku kyseliny sírovej (slabšej koncentrácie), ktorá v postihnutom priestore môže spôsobiť aj vážne poruchy zdravotného stavu a lokálne vyhubenie flóry a fauny. Jasným dokumentom ekologickej devastácie tohoto typu je zhoršujúci sa zdravotný stav smrekových porastov vo viacerých regiónoch Slovenska vplyvom takýchto exhalátov, ktoré sa neraz dostávajú nad územie Slovenska i diaľkovým vzdušným transportom škodlivých látok (napr. z Poľska).
- Niektoré technológie sú charakteristické aj produkciou nebezpečných odpadov, ktoré z dôvodov ochrany zdravia a životného prostredia musia byť deponované na špeciálne upravených miestach (kalové polia…), tak, aby nedochádzalo k presakovaniu nebezpečných látok do spodných vôd, alebo k ich rozviatiu do okolitého terénu. K ekologickým haváriám tu môže dôjsť z viacerých príčin, no najčastejšie vznikajú po poškodení transportného potrubia, po prekročení objemovej kapacity kalových polí alebo po pretrhnutí hrádzí. V 70. rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze nádrže v Zemianskych Kostolanoch, ktorá obsahovala popolček z teplárne v Novákoch. Uvoľnené tekuté kaly zaplavili a zdevastovali veľkú časť obce Zemianske Kostolany. Potenciálne nebezpečenstvo predstavujú ropné kaly a dechty, zvyšky herbicídov, pesticídov, hlušina z niektorých rúd s obsahom Cd, Pb a pod.
- Pri pokovovaní povrchov neušľachtilých kovov v rámci špeciálnych technológií vzniká nežiadúci kvapalný odpad, ktorý má neraz aj toxické účinky. Napriek náročným požiadavkám na likvidáciu takýchto látok, v minulosti došlo k niektorým haváriám spôsobených nezodpovedným vypustením takýchto látok do kanalizačnej siete, respektíve ich vyvezením do voľnej prírody. Vyššie uvedené látky obsahujú často kyanidy ako aj katióny chrómu, z ktorého hlavne Cr6+ predstavuje veľmi nebezpečnú látku karcinogénneho typu. Známe sú ekologické havárie (havária kyanidov pri výrobe zlata v Rumunsku v roku 1999 na rieke Tisa), pri ktorých došlo ku hromadnému uhynutiu rýb v dĺžke viac ako 200 km, nebezpečnej kontaminácii vodného ekosystému ako aj k hromadnému výskytu kožných ekzémov u zasiahnutých osôb.
- Niekedy vznikajú ekologické havárie pri železničných dopravných nehodách, častejšie však pri automobilových nehodách cisternových vozidiel, prevážajúcich stovky druhov hlavne tekutých chemikálií, často aj toxického, horľavého, žieravého výbušného a iného nebezpečného charakteru. V závislosti od stupňa poškodenia cisterien, miesta havárie, meteorologických podmienkach ako aj od rýchlosti príchodu požiarnych a záchranných síl, môže dôjsť k vážnemu postihnutiu (aj k úmrtiu) veľkého počtu osôb. Obzvlášť ťažké následky môžu nastať vtedy, ak takéto havárie vzniknú v zložitom teréne, kde sú komunikačné tepny vhĺbené do okolitého terénu, respektíve ak sú doprevádzané hromadnou zrážkou veľkého množstva vozidiel. Ku katastrofe takéhoto typu došlo v tuneli pod Mont Blancom v roku 1998, kedy zahynuli desiatky účastníkov dopravy.
- Požiare predstavujú jeden z najčastejších a najvážnejších druhov mimoriadnych udalostí. Štatistika nasvedčuje tomu, že počet požiarov stúpa a narastajú aj materiálne škody, no predovšetkým počet ľudských obetí (priemerný počet obetí v rokoch 1993-1999 sa pohyboval okolo 60 osôb). Požiare v objektoch výrobných závodov alebo skladov môžu spôsobiť aj vážne sekundárne následky. Mimoriadne ničivá sila otvoreného ohňa, deštrukcia stavebných konštrukcií, ako aj prepadávanie sa jednotlivých podlaží, môžu prehriať a zničiť kontajnery, cisterny a produktovody s nebezpečnými chemikáliami, ktorých výpary alebo splodiny horenia, môžu ohroziť osadenstvo vlastného závodu ako aj priľahlú časť krajiny. Zvláštne nebezpečenstvo pri takýchto haváriách predstavuje existencia rôznych medziproduktov horenia, z ktorých medzi časté patria aj CO a fosgén ako aj dioxíny vznikajúce pri horení rôznych stavebných a umelých hmôt. Požiar takéhoto typu vznikol v roku 1996 v Harmanci, kde došlo k priotráveniu viacerých osôb, a záchranné práce museli byť vykonávané v špeciálnych izolačných kombinézach so zabudovanými dýchacími prístrojmi. Požiar v závode TENTO,a.s. Žilina v roku 1997, spôsobil škody za 177 mil. Sk a pri lesnom požiari v oblasti Malaciek, v roku 1992, boli spôsobené škody za 57 mil. Sk s následnou dlhoročnou devastáciou ekosystému lesa.
- Povodne sú považované za prírodné katastrofy, avšak z hľadiska ničivých účinkov na životné prostredie ich oprávnene považujeme za zdroj ekologických havárií až ekologických katastrof. Medzi najčastejšie prejavy ekologických havárií vzniknutých následkom povodní patria ničivé účinky prívalových vôd na životy, domáce zvieratá majetok, úrodu, terén i ornú pôdu. Už pri menších povodniach dochádza k znečisteniu vodných zdrojov a k ich následnej kontaminácii. Väčšie povodne spôsobujú aj sekundárne problémy, medzi ktoré možno zaradiť aj odplavovanie a naplavovanie rôznych nebezpečných látok a materiálu vo svojich obaloch, ale i bez nich. Ak sú nebezpečné látky v obaloch, pri ich strhnutí veľkou vodou môže vzniknúť nekontrolovateľný plávajúci zdroj nebezpečných látok. Sprievodným javom každej väčšej povodne je obvykle následná ekologická havária v podobe kontaminácie kopaných studní a poľnohospodárskej pôdy, v dôsledku čoho môžu vzniknúť choroby, prípadne i epidémie. Ekologická katastrofa takéhoto typu vznikla aj pri veľkých povodniach v rokoch 1998-99 na severovýchodnom Slovensku a v roku 2002 v povodí Dunaja (Devín), ale hlavne v Českej republike (Praha, Ústí nad Labem, Neratovice a v Spolkovej republike Nemecko (Dresden, Magdeburg).
- Intenzifikácia poľnohospodárstva využíva v čo raz väčšej miere rôzne druhy umelých hnojív a prostriedkov proti rastlinným i živočíšnym škodcom. Následkom nevhodného dávkovania (extrémne koncentrácie roztokov), môže dôjsť aj ku kontaminácii spodných vôd s následným dopadom na kvalitu vôd v kopaných alebo razených studniach. Za istých pôdnych pomerov môže táto kontaminácia pretrvať v určitej oblasti i pomerne dlhú dobu, a tak vyvolať vleklú krízovú situáciu. Príkladom takejto havárie je kontaminácia spodných vôd v oblasti Nemšovej pri Trenčíne v sedemdesiatich rokoch, kde v dôsledku kontaminácie spodných vôd pesticídmi, musel byť nastolený dlhotrvajúci núdzový režim dodávky pitnej vody.
- Zvláštny typ ekologickej havárie predstavujú skryté alebo otvorené poruchy produktovodov, hlavne plynovodov a ropovodov. K neočakávaným haváriám môže dôjsť následkom zosuvov pôdy, tektonických pohybov zemskej kôry, pôsobenia elektrického náboja, energie povodňových vĺn, omylov pri realizácii zemných prác, ale aj následkom zámerného poškodenia takýchto vedení. V neďalekom zahraničí, v Českej republike, boli zistené viaceré prípady pokusov o nelegálne odčerpávanie tekutých ropných produktov z podzemného vedenia. Priamo odstrašujúcim príkladom je výbuch plynu začiatkom 70. rokov na Sibíri, ktorý unikal z plynovodu a zničil skoro celý transsibírsky rýchlik a priľahlý ekopriestor. Známe sú aj prípady rozsiahlych ropných únikov v rokoch 1998-9 z ropovodov na území Ukrajiny, ktoré spôsobili následnú ekologickú haváriu na východoslovenských riekach. Veľká havária takéhoto typu vznikla v SR na ropovode koncom roka 2002, kedy pri pokladaní optických káblov došlo omylom k prerazeniu ropovodného potrubia s únikom veľkého množstva ropy.
- Moderná doba využíva hromadnú prepravu rôznych druhov materiálu, výrobkov vrátane ropných produktov. Cez svetové oceány, moria ale aj rieky a jazerá sa prepravuje obrovské množstvo ropy a jej produktov, pri čom dochádza k sporadickým haváriám námorných ale aj riečnych tankerov. Takto vznikajú ekologické havárie, ktoré síce priamo neohrozujú obyvateľstvo, ale citeľne postihujú ostatnú flóru a faunu vrátane životného prostredia a už neraz spôsobili dlhodobú kontamináciu pobrežných častí prímorských krajín. Katastrofálne následky spôsobila havária tankera Prestige koncom roka 2002 v severnej časti Portugalska a juhozápadnej časti Francúzska, kedy došlo k potopeniu spomínaného tankera, pričom jednorázovo vytieklo viac ako 10.000 t ropy. Najväčšie nebezpečenstvo však spôsobilo potopenie lode so zvyšnými cca 60.000 t ropy na dno mora do hĺbky viac ako 3 km za stáleho úniku ropy. Takýto druh ekologickej havárie nás síce priamo neohrozuje, avšak jej vnútrozemský variant nie je vylúčený. Zo začiatku 80. rokov je známa ekologická havária na rieke Rýn, kedy došlo ku kontaminácii vody tejto rieky až po ústie do mora. Za posledné desaťročie bolo zaznamenaných niekoľko menších ekologických havárií na rieke Dunaj. V podmienkach Slovenskej republiky sa po splavnení ďalšej časti Váhu, bude na tejto rieke prepravovať rozmanitý tovar, vrátane nebezpečných látok, čím sa zvýši riziko možnej ekologickej havárie.
- Za zvláštnu skupinu ekologických problémov, ktoré v sebe obsahujú prvky ekologických havárií, je možné považovať sporadický výskyt epidemických a epizootických ochorení.Tieto ochorenia rozdeľujeme na tri hlavné skupiny:
a) Choroby prenášané zo zvierat na ľudí:
– besnota,
– kliešťová encefalitída,
– Lymská borelózia,
– ornitóza, psitakóza,
– Q – horúčka,
– leptospiróza,
– salmonelóza,
– tuberkulóza,
– trichinelóza.b) Choroby vyskytujúce sa u ľudí:
– dyzentéria,
– hepatitída,
– osýpky,
– kiahne,
– chrípka,
– žltačka,
– meningitída,
– tularémia.c) Choroby vyskytujúce sa u zvierat:
– pseudomor hydiny,
– mor ošípaných,
– takmer všetky choroby uvádzané v bode 1.Epidemické ochorenia obyvateľstva môžu podľa svojej povahy spôsobiť vážne zdravotné problémy postihnutému obyvateľstvu, pričom najnebezpečnejšie choroby môžu končiť aj smrťou. Epizootické ochorenia zvierat vynucujú v prípadoch moru nútené utratenie postihnutých zvierat, čo spôsobuje veľké hospodárske škody. Choroby z prvej skupiny môžu okrem zvierat ohroziť aj obyvateľstvo. Z epidemických ochorení, ktoré sa vyskytli koncom 90. rokov 20.storočia boli najhoršie tieto:
– 1997 – salmonelóza 19 ľudí zo zákuskov (Čadca),
– 1998 – 36 ľudí z rybieho filé(Skalica),
– 1997 – žltačka 30 ľudí – nariadená karanténa (Plavecký Štvrtok),
– 1998 – meningitída 12 ľudí, z toho 1 mŕtvy (Poprad),
– 1998 – chrípka – 105.000 chorých v SR,
– 1997 – dyzentéria – 28 osôb nakazených, karanténa a uzavretie kúpaliska (Vrbov),
– 1998 – trichinelóza – 287 osôb nakazených svalovcom zo psieho mäsa, ktoré bolo pridané do náplne klobás (Valaská u Brezna).Výrazným signálom rastúcich ekologických problémov sú aj narastajúce problémy so škodcami úrody, ktorí sa neúmerne rozmnožili, a v niektorých krajinách sú priamo pohromou pre úrodu. Negatívny vplyv narušenej biosféry sa premieta v rôznych sférach činnosti človeka, no najzávažnejším signálom je nezastaviteľný nárast alergizácie obyvateľstva, karcinogenity a straty imunity, ktorej jedna forma je spojená s chorobou AIDS.
- Medzi menej časté, avšak nebezpečné ekologické havárie patria radiačné havárie, ku ktorým došlo a môže dôjsť v prevádzkach jadrových energetických zariadení. Napriek prísnym technologickým a bezpečnostným normám došlo z technických príčin ale aj zlyhaním ľudského faktoru k niekoľkým desiatkam menších radiačných nehôd a k niekoľkým radiačným haváriám. Podstatu nebezpečenstva radiačnej havárie tvorí únik rádioaktívnych látok prevažne plynnej konzistencie z primárneho obvodu jadrového energetického zariadenia, ktoré v smere vetra ohrozujú obyvateľstvo ako aj ostatnú faunu a flóru. Najväčšia jadrová katastrofa vznikla v roku 1986 v Černobyle na Ukrajine, kedy v dôsledku chyby obsluhy reaktoru sa nezvládlo jeho riadenie, v dôsledku čoho nastala deštrukcia tohto reaktora jadrovej elektrárne.
Cez zničený vrch jadrového reaktora permanentne unikali do prostredia rádioaktívne látky (I, Cs, Sr, Xe, Ru a iné), ktoré v smere prevládajúceho vetra (juhovýchodný) zapríčinili rádioaktívnu kontamináciu postupne Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Poľska, Fínska, Švédska, Nórska, Dánska, Nemecka, Švajčiarska, štátov strednej Európy a väčšej časti Balkánu. V závislosti od polčasu rozpadu jednotlivých rádionuklidov, rádioaktivita na kontaminovaných územiach síce rýchlo klesla, no vzhľadom na polčas rozpadu stroncia a cézia (až 27 rokov) do dnešnej doby je hlavne v oblasti centra zvýšená. Katastrofa si vyžiadala s pribúdajúcim časom tisíce obetí a stovky tisíc osôb bolo ožiarených zvýšenými dávkami ožiarenia. Pri riešení tejto krízovej situácie bolo nutné evakuovať obrovské počty osôb a kontaminovaný priestor v okruhu 30 km bol vyhlásený za neobývateľný na dobu minimálne 30 rokov. V inkriminovanej dobe bol i na Slovensku aktivovaný monitoring radiačnej situácie, a v niektorých miestach stredného Slovenska bolo prikázané znehodnotiť kontaminované kravské mlieko.
AUTORKA: Ing. Mária Šimonová, PhD.
